Časté mýty o duševnom zdraví a duševných poruchách: Čomu neveriť?

Ruka v ruke s fyzickým zdravím ide aj zdravie duševné. A tak ako môže byť podlomené naše fyzické zdravie a človeka môžu potrápiť rozličné ochorenia, napríklad ochorenia kože, srdca či tráviaceho traktu, rovnako sa môžu objaviť problémy s duševným zdravím. Medzi duševné ochorenia, respektíve poruchy radíme rozličné poruchy osobnosti či vnímania citov, psychózy, ale aj poruchy príjmu potravy, či poruchy spánku. O duševnom zdraví ako aj o problémoch, ktoré sa s ním spájajú, v spoločnosti koluje mnoho mýtov. Dalo by sa dokonca povedať, že duševné poruchy sú stále pomerne tabuizovanou témou. Ktoré často opakované tvrdenia nie sú tak celkom pravdivé?

Mnohí si dávajú pozor na to, aby svoje zdravie nezanedbávali. Zdravá strava, dostatok pohybu, dostatočný spánok – to všetko nám pomáha udržiavať si dobré fyzické zdravie. No aj o svoje duševné zdravie by sme sa mali dobre starať, pretože naň každodenne vplývajú mnohé faktory (napr. pracovné záležitosti, vzťahy). K tomu nám pomáha dostatok oddychu a relaxu, čas na záľuby, kontakty s priateľmi a rodinou, človek by sa tiež mal naučiť, ako zvládať stres a hlavne prijať seba samého.

Odporúčame: Aké sú rizikové faktory rakoviny pečene? Je príčinou len alkohol?

O duševných problémoch sa často hovorí, že sú len prejavom slabosti. Neraz tiež počúvame, že za duševnú chorobu si môže len človek sám alebo dokonca to, že osoby s nejakými psychickými problémami chcú na seba len upriamiť pozornosť. Žiadne z tvrdení nemožno v podstate považovať za pravdivé. Je potrebné myslieť na to, že duševné problémy môžu postihnúť každého. Choroba si skrátka nevyberá. Duševná porucha neznamená, že je človek slabý alebo by sa mal prestať ľutovať a tým sa vylieči. Niekedy môže jedinec s takýmto problémom prehnane emocionálne reagovať na niečo, čo sa zdravému jedincovi zdá úplne nepodstatné, no to rozhodne neznamená, že chce strhnúť na seba pozornosť. 

Tvrdenie, že psychické poruchy sa týkajú len dospelých, nie je taktiež pravdivé. Rozličné duševné problémy si skrátka nevyberajú a môžu postihnúť kohokoľvek bez ohľadu na vek. V nemalom percente prípadov sa začínajú rozvíjať už v pubertálnom veku (okolo 14. roku života), kedy sú ich prejavy často pripisované práve puberte. Taktiež sa neraz začínajú u mladých dospelých tesne po 20. roku života. V súčasnej dobe sa však duševné problémy čoraz častejšie objavujú aj u detí a mladých študentov. Už u detí sa môže objaviť depresia, úzkosť či poruchy pozornosti (ADHD).

Veľa ľudí máva skreslené predstavy o osobách s depresiou. Vidia ich ako smutných, utiahnutých, pesimistických, bez nálady. Mnoho ľudí považuje depresiu len za veľmi zlú náladu, čo však rozhodne nie je správne tvrdenie. Depresia je choroba a nie nadarmo sa hovorí, že nemá tvár. Je veľký mýtus, že depresiu u človeka ihneď rozpoznáme na prvý pohľad. Je totižto potrebné myslieť na to, že do hlavy druhého človeka skrátka nedokážeme vidieť. A kým sa jedinec usmieva a vystupuje pozitívne, vo svojom vnútri môže zvádzať obrovský boj. 

Mnohí tiež majú takú predstavu, že jedinec s nejakým duševným ochorením je automaticky násilný, agresívny, nebezpečný, alebo dokonca to, že by mal byť automaticky liečený v nejakom špeciálnom zariadení. Takýto obraz o jedincoch s duševnými poruchami ľudia pravdepodobne získali z filmov. Skutočnosť však býva vo veľkej časti prípadov úplne iná. Osoby s niektorými psychickými poruchami sa môžu niekedy správať zvláštne, no podľa odborníkov bývajú viac nebezpeční skôr sami sebe než okoliu. Percento ľudí s vážnymi poruchami a výraznými prejavmi ochorenia je pritom skutočne malé. Väčšina ľudí s nejakou duševnou poruchou dokáže bežne fungovať, pracovať, viesť domácnosť a podobne. 

Ďalším mýtom, s ktorým sa môžeme stretnúť, je tvrdenie, že duševné problémy človeka majú vždy svoj počiatok v detstve, respektíve, že za ne môže spôsob výchovy alebo nejaká trauma z detstva. Pravdou však je, že na rozvoji duševných porúch sa môže podieľať mnoho rozličných faktorov. V prvom rade možno spomenúť dedičné činitele či vrodenú náchylnosť k určitej duševnej chorobe, respektíve genetickú predispozíciu. Ku genetickým faktorom sa následne môžu v istej miere pridávať i vplyvy prostredia. V mnohých prípadoch však presnú príčinu niektorých porúch ani nemožno jednoznačne stanoviť. 

Medzi duševné poruchy sú radené aj poruchy príjmu potravy, ako je napríklad anorexia či bulímia. Aj o tejto kategórii ochorení koluje množstvo mýtov a nie úplne presných tvrdení. Často sa stretávame hlavne s tvrdením, že poruchami príjmu potravy trpia len dievčatá v pubertálnom veku. Nie je však úplne presné. Áno, rizikovú skupinu naozaj tvoria dievčatá vo veku od 12 do 18 rokov, kedy sa tieto ochorenia často začínajú rozvíjať. Poruchy príjmu potravy sa však môžu objaviť v akomkoľvek veku, pokojne aj u žien v strednom veku. Rovnako treba myslieť na to, že určitú časť pacientov, i keď pomerne malú, tvoria aj muži. 

Odporúčame: Aká je najčastejšia príčina smrti u žien? Spoznajte varovné signály!