Cukrovka – 7 častých mýtov a poloprávd, ktoré sa s ňou spájajú

Cukrovka, odborne diabetes mellitus, sa v súčasnosti týka nemalého percenta populácie a pacientov neustále pribúda. I preto by mali byť ľudia o tomto vážnom ochorení čo najviac informovaní. Dôležité je napríklad v prvom rade rozlišovať dva základné druhy cukrovky, a to cukrovku 1. a 2. typu. Cukrovka 1. typu je metabolické ochorenie autoimunitného pôvodu, pri ktorom v dôsledku nesprávnej činnosti imunitného systému dochádza k čiastočnému alebo úplnému deficitu inzulínu, a to z dôvodu, že imunitný systém napáda bunky v pankrease, ktoré majú za normálnych okolností produkovať inzulín. Tento typ cukrovky sa začína spravidla prejavovať v detstve, pričom jeho vznik môže súvisieť s genetickou predispozíciou. 

Cukrovka 2. typu predstavuje metabolické ochorenie, pri ktorom nedochádza k nedostatku inzulínu, ale k postupnej získanej rezistencii tela voči účinkom inzulínu. Inzulín tak nie je v tele dostatočne účinný. Jeho rozvoj pritom úzko súvisí najmä so spôsobom životného štýlu jedinca. Vplyv má spôsob stravovania, miera pohybovej aktivity, úroveň telesnej hmotnosti a podobne.

Pre oba typy cukrovky je pritom príznačné zvýšenie hladiny cukru v krvi, čo sa môže zvonka prejavovať nadmerným smädom a častým močením, únavou, acetónovým zápachom z úst či rozmazaným videním. Okrem toho sa môžeme stretnúť ešte s termínom tehotenská cukrovka. Ide o formu cukrovky, ktorá je spravidla prechodná. Je diagnostikovaná počas tehotenstva, po pôrode sa bežne problém s vysokou hladinou cukru v krvi stráca. 

V nasledujúcom článku sa pozrieme na najčastejšie mýty, respektíve polopravdy, ktoré sa s cukrovkou spájajú. Čo o závažnej cukrovke platí a čo nie je tak celkom pravda?

Odporúčame: Jedovaté rastliny na Slovensku a v okolí – na ktoré si dať počas jari v prírode pozor?

Snáď najčastejším mýtom o cukrovke je tvrdenie, že za cukrovkou stojí nadmerná konzumácia cukru. Sladkosti v žiadnom prípade nemožno považovať za priamu príčinu cukrovky. Ako sme spomenuli vyššie, cukrovka 1. typu vzniká najmä na základe poruchy imunitného systému. Vplyv môže mať genetická predispozícia, vo všeobecnosti sú však často príčiny autoimunitných ochorení neznáme.

Cukrovka 2. typu sčasti súvisí aj s genetickou predispozíciou, no rovnako so spôsobom životného štýlu. Vplyv má do veľkej miery spôsob stravovania. Riziková je nezdravá strava, zahŕňajúca najmä konzumáciu nezdravých tukov a prejedanie sa. Škodlivý vplyv majú drastické diéty, alkohol, fajčenie i nadmiera stresu. 

Cukrovka si nevyberá. Nie je pravda, že sa týka len starých ľudí či osôb s nadváhou. Cukrovka 1. typu sa začína rozvíjať spravidla už v detskom a mladom veku, najčastejšie medzi 5. až 15. rokom života. Pri cukrovke 2. typu platí, že vo zvýšenej miere sa začína rozvíjať po 40. až 45. roku života, no čoraz častejšie je diagnostikovaná aj u mladších jedincov. Čo sa nadváhy a obezity týka, na rozvoj cukrovky 1. typu prakticky vplyv nemajú. V prípade cukrovky druhého typu predstavujú rizikový faktor pre vznik ochorenia. Nie každý cukrovkár však má zvýšenú telesnú hmotnosť, u mnohých je BMI normálne a niektorých cukrovkárov dokonca trápi úbytok váhy. 

Cukrovka je pomerne dobre liečiteľné, ale zároveň nevyliečiteľné ochorenie. Vyliečenie je možné len v prípade spomínanej tehotenskej cukrovky, ktorá sa po skončení tehotenstva spravidla prirodzene upraví. Ak je u pacienta diagnostikovaný diabetes typu 1 alebo 2, sprevádza ho spravidla celým životom. Dieťa rozhodne z cukrovky prvého typu nevyrastie. V tele pacienta s týmto typom cukrovky sú poškodené bunky v pankrease produkujúce inzulín (takzvané Langerhansove ostrovčeky). Zvyšujúcim sa vekom ani správnou liečbou sa ich funkcia neobnoví. Liečba iba napomáha udržiavať dobrý zdravotný stav pacienta a predchádza komplikáciám. 

Je známe, že ovocie je plné prírodných jednoduchých cukrov, preto sa i často môžeme stretnúť s tvrdením, že diabetici ovocie jesť nemôžu. Áno, platí, že jedálniček cukrovkára má svoje pravidlá a obmedzenia. Nie je však vhodné, aby boli z neho úplne vyradené jednoduché cukry či zložené sacharidy. Sacharidy sú pre človeka hlavným zdrojom. V jedálničku cukrovkára by mal byť ich príjem regulovaný, no nie úplne obmedzený. Človek by mal prijímať v stanovenom množstve najmä zložené sacharidy (celozrnné pečivo, strukoviny), ktoré zvyšujú hladinu cukru v krvi pomalšie.

Čo sa priamo ovocia týka, ktoré obsahuje predovšetkým jednoduché cukry, tu je vhodné sa orientovať podľa glykemického indexu. Ovocné druhy (podobne aj zelenina) s nízkym, prípadne stredným GI, sú v jedálničku v primeranej miere vítané. Sú totiž dôležitým zdrojom vlákniny, vitamínov aj minerálov. Ide napríklad o citrusy, slivky, hrušky, marhule, čerešne, jablká či jahody. Lekári odporúčajú obmedziť hlavne ovocie s vysokým GI. Do tejto kategórie patrí napríklad banán, vodný melón, mango, ananás a hlavne sušené ovocie. 

Odporúčame: Hepatitída E – aké sú možnosti prenosu a aké ťažkosti spôsobuje?

U cukrovkárov 1. typu je spravidla nevyhnutné podávanie inzulínu zvonka, keďže je ho v tele nedostatok. V prípade cukrovky 2. typu sa však možno často stretnúť s tvrdením, že na liečbu stačí len upraviť jedálniček. To však nie je pravda. Spôsob liečby v prvom rade nariaďuje lekár podľa zdravotného stavu konkrétneho pacienta. Úprava stravy zohráva pri diabete 2. typu obrovskú rolu. U niektorých pacientov sa dokonca darí docieliť optimálnu metabolickú kompenzáciu cukrovky práve režimovými opatreniami.

Ak však lekár usúdi, že je nevyhnutné podávanie tabliet alebo inzulínových injekcií, nie je rozumné jeho odporúčania ignorovať. Neliečená cukrovka totiž vedie k rozvoju mnohých závažných komplikácií (diabetická noha, poškodenie malých a veľkých ciev, poškodenie zraku a obličiek). 

Ak si pacient pichá inzulín, alebo v prípade cukrovky druhého typu užíva lieky, neznamená to, že nezáleží na tom, čo konzumuje. Cieľom liečiv nie je to, aby človek mohol konzumovať všetko, ale aby bol do tela dopravený potrebný inzulín, alebo aby sa znížila hladina cukru v krvi. Cukrovka sa za každých okolností spája s obmedzeniami, čo sa stravy týka. Úprava stravovania a medikamentózna liečba (ak je potrebná) idú skrátka pri cukrovke vždy ruka v ruke. V rámci liečby cukrovky je vždy dôležité dodržiavať nariadenia lekára, či už sa to týka používania liečiv, alebo stravovania. 

Cukrovka nie je dôvodom k tomu, aby sa človek vzdal športu a rôznych pohybových aktivít, ak je v iných smeroch zdravý. Práve naopak, pohyb je viac než vítaný. Primeraná fyzická aktivita má na zdravotný stav pacientov s cukrovkou 1. aj 2. typu viac než priaznivý vplyv. Najmä u ľudí s diabetom typu 2 fyzická aktivita zlepšuje schopnosť svalov prijímať cukor za prispenia inzulínu, ktorý im spravidla nechýba, len je jeho činnosť nedostatočná. Navyše, pri cukrovke druhého typu môže pravidelný pohyb spolu so správnou stravou prispieť v prípade potreby k úprave telesnej hmotnosti, čo má u diabetikov priaznivý vplyv na ich celkový zdravotný stav. 

Odporúčame: Trombocyty alebo krvné doštičky – čo sa stane, ak ich máme málo?