Krvné skupiny človeka – ako sa dedia po rodičoch a čo o nich vedieť?

Približne 8 až 9 % hmotnosti ľudského tela tvorí krv, čo je asi 4 až 6 litrov. Hovorí sa, že krv je pre človeka tou najvzácnejšou tekutinou. Ide v postate o tekuté tkanivo tvorené krvnou plazmou, v ktorej sú rozptýlené krvné bunky, čiže červené a biele krvinky, ako aj krvné doštičky. K najvýznamnejším úlohám našej krvi pritom patrí transport kyslíka v tele.

Na pohľad sa krv každého z nás môže zdať rovnaká – skrátka červená. Za jej sfarbenie je zodpovedný takzvaný hemoglobín, teda červené krvné farbivo. Avšak, naša krv sa môže líšiť od krvi toho druhého, a to okrem iného aj napríklad krvnou skupinou.

Možno vás to prekvapí, no existujú celé desiatky systémov krvných skupín. Nie všetky sú úplne významné, no iné sú veľmi dôležité, a to hlavne vtedy, ak je potrebné podať človeku transfúziu alebo sa chce človek stať darcom krvi. Aké najdôležitejšie krvné skupiny poznáme, ako ich vlastne dedíme po rodičoch a čo by sme o nich mali vedieť?

Pojem krvné skupiny alebo krvné typy charakterizuje všetky geneticky určené vlastnosti červených krviniek, ktoré sú dané prítomnosťou špecifických antigénov na ich bunkovej membráne. Na opis ľudských krvných skupín sa najčastejšie používajú dve najdôležitejšie klasifikácie, a to AB0 systém a Rh faktor. Na základe AB0 systému a Rh faktoru rozoznávame osem základných krvných skupín, ktoré sú všeobecne známe. Ide o krvné skupiny A+/-, B+/-, AB+/- a 0+/-. 

K ostatným menej významným systémom patrí napríklad Lewisov antigénový systém, Fisherov systém či Duffyho systém. Tie majú význam hlavne v hematológii a niektorých iných špecializovaných odboroch. Nemajú také opodstatnenie pri krvných transfúziách, ako je to v prípade AB0 a Rh, no uplatňujú sa napríklad pri forenznej analýze.

Odporúčame: ​Čo značí bolesť v ľavom boku? Tu je 10 a viac možných príčin

Ako sme spomenuli vyššie, k najdôležitejším systémom krvných skupín patrí takzvaný AB0 systém, podľa ktorého rozoznávame štyri krvné skupiny – A, B, 0 a AB. Tento systém bol objavený až začiatkom 20. storočia, pričom objav je pripisovaný rakúskemu lekárovi Karlovi Landsteinerovi, ktorý za výskumy typov ľudskej krvi získal v roku 1930 Nobelovu cenu.

Avšak, Landsteiner objavil len tri krvné skupiny (vtedy A, B a C, dnešné A, B a 0). Ako jeden z prvých opísal delenie ľudskej krvi na štyri základné skupiny český neurológ Jan Janský (vtedy označované I, II, III a IV).

Za najstaršiu krvnú skupinu je považovaná 0. V súčasnosti patrí k najrozšírenejším 0 a A, pričom v niektorých oblastiach dominuje 0 a v iných zase A (vrátane Slovenska). Najmenej zastúpenou krvnou skupinou v populácii je AB. To, či má krv krvnú skupinu 0, A, B alebo AB, je určené prítomnosťou antigénov. 

• Krv s krvnou skupinou A obsahuje antigén A a protilátky anti-B.
• Krv s krvnou skupinou B obsahuje antigén B a protilátky anti-A.
• Krv s krvnou skupinou 0 obsahuje len protilátky anti-A a anti-B a neobsahuje antigén A ani antigén B. 
• Krv s krvnou skupinou AB obsahuje antigény A aj B a neobsahuje žiadne protilátky, ani anti-A, ani anti-B. 

Krvnú skupinu človeka je možné pomerne jednoducho zistiť testom na vzorke krvi. Svoju krvnú skupinu možno zistiť u obvodného lekára, no taktiež napríklad pri darovaní krvi, kedy sa okrem iného bežne určuje aj krvná skupina darcu. Dnes sú dokonca dostupné aj domáce testy na zistenie svojej krvnej skupiny. 

Druhým dôležitým systémom krvných skupín je Rhesus faktor, častejšie označovaný ako Rh faktor. Tento systém opísal Karl Landsteiner a Alexander Weiner v roku 1940. Tento faktor bol prvýkrát pozorovaný u makakov Macaca mulatta, anglicky rhesus macaque, podľa ktorých dostal systém pomenovanie. Rh faktor spôsobuje skupina niekoľkých desiatok antigénov v krvi, no za ten najsilnejší je považovaný antigén D.

• Krv je Rh pozitívna, čiže Rh+, ak je antigén D prítomný na povrchu červených krviniek (u približne 85 % populácie). 
• Krv je Rh negatívna, čiže Rh-, ak antigén D nie je na povrchu červených krviniek prítomný. 

Krvné skupiny dedíme po oboch rodičoch. Jeden gén krvnej skupiny dostaneme od otca a jeden gén od matky. Dedičnosť skupín je pritom určená tromi alelami génu – I^A, I^B a I⁰.

I^A a I^B sú dominantné a I⁰ je recesívna. Kombinácie týchto alel vytvárajú 6 genotypov, ktoré sa prejavujú v 4 fenotypoch, respektíve ako 4 krvné skupiny. 

• Človek s krvnou skupinou A môže mať genotyp I^A I^A alebo aj I^A I⁰.

• Človek s krvnou skupinou B môže mať genotyp I^B I^B alebo aj I^B I⁰.

• Človek s krvnou skupinou AB má genotyp vždy I^AI^B.

• Človek s krvnou skupinou 0 má genotyp vždy I⁰ I⁰.

To je dôvod, prečo napríklad pár s krvnými skupinami A a B môže mať dieťa s krvnou skupinou 0. Ak má totiž matka genotyp I^A I⁰ a odovzdá dieťaťu I⁰ a otec má genotyp I^B I⁰ a rovnako odovzdá dieťaťu I⁰, dieťa bude mať krvnú skupinu 0. Ak má napríklad jeden z rodičov krvnú skupinu AB, je prakticky nemožné, aby mal dieťa s krvnou skupinou 0 (hoci by druhý partner mal krvnú skupinu 0), keďže dieťaťu môže odovzdať len dominantnú alelu I^A alebo dominantnú alelu I^B.

Na to, aké krvné skupiny môže mať dieťa rodičov s odlišnými krvnými skupinami, sa môžete pozrieť nižšie. 

Aj pri dedení Rh faktoru získavame jeden gén od matky a druhý od otca. I tu rozlišujeme dominantné a recesívne gény. Dominantný gén v tomto prípade označujeme D, recesívny d. Ak je prítomný jeden (Dd) alebo dva (DD) dominantné gény D, krv je Rh pozitívna. Ak sú oba gény recesívne (dd), ide o Rh negatívnu krv. To znamená, že aj rodičia, ktorí majú krv Rh+, môžu mať dieťa s krvou Rh-. Ak majú totiž obaja genotyp Dd a každý dieťaťu odovzdá recesívny gén, vznikne krv Rh-.

Na to, aký Rh faktor môže mať dieťa rodičov s rôznymi Rh faktormi, sa môžete pozrieť v tabuľke nižšie. 

Odporúčame: ​Tieto príznaky zápalu pankreasu neignorujte! Čo je jeho príčinou?

Pri transfúzii krvi je nevyhnutné brať ohľad na krvnú skupinu darcu a príjemcu. Podanie nekompatibilnej krvi človeku vedie k okamžitej imunologickej reakcii. Dochádza k zhlukovaniu a rozpadu krviniek a v závažných prípadoch môže byť následkom smrť pacienta. Zohľadňuje sa teda hlavne AB0 systém a Rh faktor. Nefunguje to však tak, že človeku môže krv darovať len človek s presne rovnakou krvnou skupinou.

Napríklad človek s krvnou skupinou 0 sa môže stať darcom aj pre jedinca s krvnou skupinou AB, avšak, naopak to nejde. Človek s krvnou skupinou 0 môže dostať krv len od osoby s krvnou skupinou 0. Zohľadniť však treba aj Rh faktor. Ak má človek krv Rh pozitívnu, môže prijať Rh pozitívnu aj Rh negatívnu krv. Človek s Rh negatívnou krvou však môže dostať vždy len Rh negatívnu krv. 

K najunikátnejším krvným skupinám bezpochyby patria 0- a AB+. Prečo?

• Osoba s krvnou skupinou 0- predstavuje univerzálneho darcu pre všetky krvné skupiny, no sama môže prijať len krv 0-.
• Človek s krvnou skupinou AB+ je zasa univerzálnym príjemcom. Môže prijať krv od všetkých krvných skupín, no jeho krv môže byť poskytnutá len osobe s krvou AB+.

​Na to, komu môžete darovať krv a akú krv môžete prijať, sa môžete pozrieť v nasledujúcej tabuľke. 

Odporúčame: ​Sirup na zmäkčenie stolice: Na čo si treba dať pozor pri užívaní preháňadla?