Svadba v zahraničí: Čím všetkým sme si museli prejsť?

Svadba má byť jedným z najkrajších dní v živote. Niekto si ho nevie predstaviť bez desiatok známych, iní vedia, no aj napriek tomu volia svadobný deň v klasickom prevedení. My sme na to išli inak. Úplne netradične, ale tak, aby to vyhovovalo nám.

Vzhľadom k tomu, že máme trojročné dieťa, sme veľakrát počúvali veľmi protivnú otázku: „A kedy sa vezmete?“ Vedeli sme, že raz určite, ale zatiaľ to nebolo v pláne ani za mesiac, ani za rok. Teda aspoň do chvíle, kým si moja drahá polovička nepokľakla s prsteňom v červenej krabičke a neprekvapila ma žiadosťou o ruku.

Odporúčame: Svadobná torta s geometrickým vzorom: Trend roku 2019 a 2020 pre každého

Predstava, že stojím pred oltárom a za mnou je zvedavé publikum, ma desila. Bolo mi jasné, že budem nervózna a vystresovaná zo všetkých príprav a že sa mi deň pred obradom urobí herpes, chytí ma chrípka, pri ktorej by som mala problém aj povedať svoj súhlas pred oltárom. Našťastie, môj muž nebol z tradičnej veselice nadšený tiež, preto sme začali pátrať po iných možnostiach.

Aj napriek môjmu presvedčeniu, že internetové diskusie nie sú nič pre mňa, som sa prihlásila na jeden svadobný portál. Tam moje zdesenie vzrástlo, keď som zistila, aká hystéria postihuje mnohé budúce nevesty. Proti gustu žiaden dišputát, ale ja som chcela byť v pokoji a pohode. Keď som to už s online svetom vzdala, náhodou som narazila na známu Leu, ktorá žije v Taliansku a vlastní reštauráciu.

Napísala som jej, stretli sme sa, keď bola za rodinou na Slovensku, no a plán bol jasný. Popoludňajší obrad v meste, v ktorom žije, a potom romantická večera. Aby sme to však mohli zrealizovať, čakal nás byrokratický maratón. Ten sa bude vždy líšiť podľa toho, v ktorej krajine sa chcete zobrať. Na internete nájdete množstvo rád, ale najjednoduchšie je zavolať na matriku, kde vám poradia, čo máte robiť. „Papierovačky“ sa vždy menia, preto je nutné dohľadať si aktuálne informácie. Rozhodne sa ale nevyhnete krajskému úradu, samotnej matrike ani ambasáde danej krajiny. Áno, nie je to úplná zábava, ale stojí to za to.

V júli sme vyrazili. V kufri som si viezla biele šaty v štýle 50. rokov, ku ktorým som nemala topánky. Tie som si kúpila tesne pred obradom v talianskej obuvi a boli dokonale pohodlné. Nastal náš deň D. Ráno sme si dali dlhú prechádzku po pláži, pri ktorej nás naša malá unavila natoľko, že sme si dali poobedného „šlofíka“. O druhej sme začali s prípravami, ktoré sa zúžili na „oblečieme sa a upravíme“. Vypravila som budúceho manžela a nechala ho, aby vyrazil prvý.

Miesto kvetín som zobrala dcéru a vyrazila tiež. Za spevu Johna Lennona prebehol krásny taliansky obrad s prekladom, čo pôsobilo tak vtipne, že každá slza, čo sa v priebehu obradu objavila, bola od smiechu. Potom nám všetci pogratulovali. Aj naše nové miestne kamarátky (80+), ktorým sme nerozumeli ani slovo, ale veselo sme sa nechali od nich bozkať na líca.

Potom sme pre pár spomienok zapózovali fotografovi a zmorení vstupom do manželstva sme odišli odpočívať na izbu. Večer sme mali celú reštauráciu na pláži, ožiarenú svetom sviečok, len pre seba. K 7-chodovému menu nám hral náš obľúbený Beatles. Dobrota striedala dobrotu z morských plodov a rýb, nechýbala ani sladká bodka a výborné víno. Neskôr s naším súhlasom prišli aj svedkovia a pripili sme si tradičným talianskym alkoholom Lemoncinom.

• Čo na to rodičia?

Tí nám svadbu priali podľa našich predstáv, preto radi súhlasili.

• Je sobáš platný aj na Slovensku?

Áno, museli sme požiadať o potvrdenie na matrike.

• Prečo ste si zvolili takúto svadbu?

Pretože sme chceli, aby to bol náš deň, o nás troch.